V pôstnom putovaní a s prichádzajúcim slávením veľkonočných sviatkov by sme chceli ponúknuť niekoľko textov z viacerých oblastí, ktoré môžu byť nápomocné v našej snahe ponoriť sa do mystéria drámy kríža a nesmiernej radosti veľkonočného rána...

[krížové cesty, špiritualita a biblikum, komentáre, bohoslužby]

Jeho názov je známy, ale jeho úlohy sú dnes často nejasné, preto sa pozrieme čo o ceremoniárovi hovoria súčasné liturgické hnihy a porovnáme to s tým, čo o ňom hovorili v minulosti.
V pokoncilovej reforme sa na prvý pohľad mohlo zdať, že služba ceremoniára sa vytratila, veď vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála bola iba jedna nejasná zmienka o ňom v bode 69: „Je vhodné, aby najmä vo väčších kostoloch a spoločenstvách bol určený usporiadateľ. Má sa starať o riadny priebeh bohoslužieb a o to, aby posluhujúci konali svoju službu dôstojne, presne a nábožne.“ (VSRM, 2. vyd.).

Missale Posoniense I. sa pokladá za najstarší zachovaný misál bratislavskej kapituly. V súčasnosti sa nachádza v troch inštitúciách: Archív mesta Bratislavy, sign. EC Lad. 3 a EL 18; Spolok sv. Vojtecha v Trnave, sign. Fasc. 20 č. 15, TR. A. 61 (V) a Múzeum mesta Bratislavy, sig. A/9 — je takmer kompletný. Ide o notovaný misál a zvláštnosťou je, že notované sú aj časti graduála (introit, graduál, traktus, aleluja, ofertórium, communio), ktoré neboli určené na spev kňazovi. Tento misál patrí do skupiny tzv. centrálnych prameňov, ktoré reprezentujú hudobne najvyspelejšiu odnož gregoriánskeho spevu v stredovekom Uhorsku. Vzhľadom na vzorovonormatívnu povahu sprítomňuje a nahrádza celú sériu analogických pamiatok.

Neraz sa mi dostanú do rúk rôzne texty, alebo sa iní obrátia na mňa s otákou, či nejaký text možno alebo nemožno použiť v liturgii. Hoci odpoveď je veľmi jednoduchá, v praxi s tým býva problém, preto som sa podujal znovupripomenúť v tomto článku to, čo už dávno platí. Predtým však trocha nazrieme do minulosti.

Cirkev odpradávna používa liturgické rúcha a tak vynikajúcim spôsobom objasňuje ale aj okrášľuje liturgické slávenia. Použitím rúch mimo liturgie zas dáva svetu najavo prítomosť Cirkvi vo svete a tak poukazuje na svoju hlavu — Krista.
Liturgické ale aj každodenné rúcha okrem toho často poukazujú aj na hodnosť svojho nositeľa, ale nie je to tak vždy.

V súvislosti so zmenou hraníc diecéz sa niektorí správne pýtajú, kedy majú začať uplatňovať túto zmenu v eucharistickej modlitbe.
O zmene hraníc diecéz liturgické knihy nevravia - je to skôr právnická záležitosť, ktorú upravujú jednotlivé dekréty, ale o novom biskupovi hovorí Caeremoniale Episcoporum v bode 1147:

Ak máte nejaké otázky týkajúce sa liturgiky, možete ich posielať na adresu liturgika (at) gmail.com, pričom namiesto (at) uveďte zavináč. Odpovede na otázky budú uverejnené na tejto stránke.